Treťohory
Terciér (alebo treťohory, novovek Zeme) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
Treťohory sa začali pred 65,5 (+/- 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od doby definície) 2,588 miliónov (koniec ľadovej doby[2]). Podľa starších, neplatných členení bol koniec terciéru pred 1,806 miliónmi rokov (pozri aj vysvetlenia v článku kvartér o začiatku kvartéru). V systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa od roku 2005 končí pred 2,588 mil. rokov (V roku 2004 bol pojem terciér v systéme zrušený, ale v roku 2005 bol znova povolený, no len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov).Začali sa asi pred 65 miliónmi rokov.
Delíme ich na STARŠIE TREŤOHORY /paleogén/
MLADŠIE TREŤOHORY /neogén/ Pokračovalo alpínske vrásnenie.V mori žili hlavne lastúrniky,ulitníky,korály,kraby , raky, žraloky,veľryby a tulene.Na súši prevládali krytosemenné rastliny.Boli to napr.javory,buky,figovníky,magnólie,palmy.Rozšírili sa lúky pokryté trávami.Po vymretí väčších plazov zaujali na súši vedúce postavenie cicavce a vtáky.Prežili len korytnačky, krokodíly, hady.Objavili sa mäsožravce napr.šabľozubý tiger.
VEDÚCE SKAMENELINY : mäkkýše,zuby drobných cicavcov.
MORSKÝ ŽIVOT V TREŤOHORÁCH : 1.ulitníky 2.lastúrniky 3.ryby 4.numility
