Kambrium
Začína pried 542 miliónmi rokov a skončil pred asi 488 milionmi rokov,a to začiatkom Ordoviku. Je najstarším obdobím v ktorom sa našli fosilizované mnohobunkové organizmi. Prevládajúcou fosíliou je trilobit. Začiatok Kambria je stanovené nástupom primitívnych útesotvorných organizmov (Archaeocyatha) ako aj nástupom ranných článkovcov trilobitov. Toto obdobie je ale charakteristické aj zvíšenou hladinou izotopou,podľa niektorých vedcou spôsobené dopadom mimozemského telesa na zem. Toto obdobie je taktiež charakteristické rozmachom živočíchov,ktoré sa niekedy nazýva aj populačná explózia. Objavujú sa živočíchy Porifera (morské huby), Vermes (červi), Coelenterata, Bryozoa (Machovky), Brachiopoda, Mollusca, Arthropoda, Echinodermata a v neskorom kambriu i Vertebrata.V tomto období sa taktiež objavil prvý predátor Anomalocaris (abnormálny trpaslík). Bol dlhý asi 90 cm a lovil morské škorpióny a trilobity.
Drobne zachované rastliny sú v kambriu vzácnosťou. Výnimkou tvoria iba vapnité riasy a sinice. Niesú známe žiadne nálezy suchozemských rastlín,ale predpoklá sa že vzhľadom na vlhkosť prostedia je prítomnosť rastlín predpokládaná.
Ordovik
Začína asi približne pred 490 Miliónmi rokov a končí sa pred 435 miliónmi rokov a to nástupom Silúru. Spodná hranica je charakterizovaná nástupom graptolitov (Dictyonema flabelliforma) a zmenami v trilobitickej faune. A vrchná je vedená v graptolitickej zóne Akidograptus acuminatus. Na konci Karbonu došlo k dočasnému ústupu morí a niekde aj k slabému vrásniu. Ale v ordoviu sa začína obdobie významného zaplavenia súše morom - tvz.talasokratické obdobie. Ordonické moria zaliali značnú časť pevných blokov a v týchto plytkých moriach boli výborné podmienky pre život.
Väčšinu pevnini ordoviku tvoril kontinent Godwana a na juhu menšie kontinenty Avalonia,Lauretia,Baltika a Sibéria. Severne od Godwany bola Laurétia a Baltika oddelené oceánom Laurentus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo - ílové sedimenty,hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike. Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného Českého masívu sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy Bázických láv. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa, zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách,Durínsku, Severnej Amerike a inde. Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa medzi Lauráziou a Baltikou vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza. V ordovických moriach pokračoval hlavne vývoj bezstavovcov. Vrachol vývoja dosiahli aj trilobity rodu phacopida a lichida. Objavujú sa aj prvé rybovité prastavovce - bezčestnaté praryby Koruhoustnice. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov (rhynochonellida). Vo vhodnom prostredí sa rozvíjali aj korály a huby. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili taktiež chitóny a čiapočkovce.
Silur
Začal sa pred 444 miliónmi rokov a skončil pred 416 miliónmi rokov. Na začiatku silúru boli organizmy obmedzené stále iba na vodné prostredie. Až koncom silúru nastal prienik najprv rastlín a za nimi aj živočíchov najprv do plytkých pobrežných oblastí a neskôr celkom na súš. Na rozhraní silúru a nasledujúceho devónu sa udialo výrazné vymieranie organizmov. Objavujú sa prvé škorpiony (Arachnida),ktorá patrila k podkmeňu kliepkavce (Chelicerata). Objavujú sa prvé čeľustnaté ryby ku ktorým patrili panciernaté ryby (Plakodermy),neskôr pribudli tŕňoplutvé (Acantódy). Neskôr k ním pribudlí aj kostnaté ryby (Osteichthyes). Je pravdepodobné že tieto ryby sa vyvýjali v horných tokoch riek pretože tamojšie oblasti boli intenzívne erodované. Vyvinuli sa aj drsnokožce,ryby s chrupkovitou kostrou ako sú napríklad žraloky. Počas Silúru sa južný kontinent Godwana pohyboval ďalej na juh,rozsah jeho zaľadnenia sa však zmenšil na polovicu. Od Godwany sa odtrhla platňa budúcej južnej európy,ktorá sa začala približovať na sever k Baltike. Severné kratóny sa začali spájať do jedného kontinentu euramerika. Zrážkou Európskej a severoamerickej platne zanikol ocenán Lapetus. Doznievala tak posledná fáza kaledónského vrásnenia ktorú miestami sprevádzal bazický vulkanizmus. Rozsiahlé oblasti Európy Severnej ameriky ale boli ešte stále zaliaté morom a mohla tu v plnej miere prebiehať sedimentácia vápencových,graptolitových a bridlicových bridlíc. Kaledónske vrásnenie vybudovalo pohoria, ktorých zvyšky možno dnes nájsť v americkom štáte New York a rôznych častiach Európy: v Nórsku a Grónsku. Rovnaké horniny v týchto pohoriach sú dôkazmi, že tieto oblasti kedysi tvorili súčasť jedného horského celku. V Európe boli počas silúru vynorené okrem kaledónskych horstiev aj oblasti ruskej tabule. To či boli vynorené aj ďalšie oblasti nemožno presne preukázať. Koncom silúru v dôsledku zmien klímy a rozloženia pevnín nastal ústup - regresia mora. Hladina morí poklesla a vytvorili sa tak podmienky pre vznik evaporitov napr. v Severnej Amerike, kde sedimentačné panvy týchto usadenín siahajú od Michiganu do Západnej Virgínie. Obrovský oceán Panthalassa zalieval väčšiu časť severnej pologule. Ďalšími menšími oceánmi boli Prototethys, Paleotethys, Rheický oceán, a zvyšok oceánu Iapetus, ktorý sa nachádzal medzi Avaloniou a Laurentiou a nedávno vzniknutý Uralský oceán.
Devon
Táto doba začína 416-359,2 miliónmi rokov. Kontinent Laurázia vznikol zrážkou Laurétie a Baltiky. Laurázia a Godwana sa v tom období priblížili blízsko seba. Laurázia sa v tom čase dostala do oblasti Obratníka Kozorožca,kde sa v dôsledku silného prúdenia vzduchu hromadil suchý vzduch a začali vznikať púšte. V Devonských púštiach začala prebiehať intenzívná erózia vysokých kaledónských pohorí. Odnášaním a opätovným usádzaním vznikla formácia a červného pieskovca. Jeho červené zafarbenie bolo spôsobené oxidáciou železa z vyplaveného hematitu,dej typycký pre teplé oblasti. Pri rovníku sa začal formovať zrážkou Laurásie a Gondwany nový superkontinet Pangea,zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie. Počas ktorého sa stláčaním severoamerickej a európskej tektonickej platne pokračujúcim kaledónskym vrásnením zo silúru, vznikla severná časť Appalačských hôr, pohoria na Britských ostrovoch, Grónsku a v Škandinávii. Na západnom pobreží Eurameriky prebehlo Antlerské vrásnenie. Gondwana na juhu Pangey zostala relatívne nezmenená. Obrovská Panthalassa pokrývala zvyšok planéty. Morská hladina bola pomerne vysoká a stále bolo zaliatej veľa pevninskej kôry, tieto plytké oblasti boli plné života. V teplých oblastiach sa tu rozvíjali rífové organizmy, najmä koraly. Menšími oceánmi boli Paleotethys, Prototethys, Rheický oceán a Uralský oceán, ktorý sa kolíziou Sibíre a Baltiky uzavrel. V spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rhizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody Rhynia, Psilophyton, Taeniocrada, Asteroxylon a Zosterophylum. Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devónska explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa. Objavila sa aj nová vývojová vetva zelených rias chary (Charophyta). Po veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúru a devónu, nijak výrazné zmeny medzi živočíchmi neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vývoj ramenonožcov (Brachiopoda) a hlavonožcov (Cephalopoda). V plytkých teplých moriach sa dobre darilo koralom, posledný rozkvet zastihol aj trilobity. Rozvíjali sa aj prvoky: mrežovce (Radiolaria) aj dierkavce (Feraminifera). Objavili sa lalokoplutvé ryby (Crossopterigii), ktoré boli pravdepodobne predchodcami štvornožcov, ktoré neskôr prenikli na súš. Veľmi významné bolo tiež objavenie sa hmyzu.
Karbon
-Asi 359 -299 miliónov rokov. Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwanu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii. Zrážka Gondwany a Laurusie mala za následok vznik variského masívu, ktoré má svoje zodpovedajúce ekvivalenty v Afrike a Severnej Amerike. Varijský masív sa tiahol pozdĺž rovníka a ďalej sa stáčal na severovýchod. Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas karbónu sa ochladilo a došlo aj k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené jej driftom na juh. Dôkazy zaľadnenia je možné nájsť ešte aj dnes na dnešných kontinentoch, ktoré tvorili základ Gondwany. V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V nich rástli obrovské, pravdepodobne až 30 m stromy. Charakteristické sú uhľotvorné stromovité prasličky (Equisetophyta, napr. Calamites), plavúne (Lycopodiophyta, napr. Lepidodendron a Stigmaria), paprade (Polypodiophyta napr. Megaphyton) ale aj kordaitorasty (Cordaitophyta). Na južnej pologuli v Gondwane bol typický rod Glossopteris (z oddelenia Lyginodendrophyta). Búrlivá fotosytéza vegetácie obohatila atmosféru kyslíkom natoľko, že jeho percentuálne zastúpenie v atmosfére bolo vyššie ako dnes. V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby. V neskorom karbóne sa objavujú plazy (Reptilia) a neskôr aj cicavcovité plazy (Synapsida). Počas karbónu vymreli panciernaté ryby. V tomto období zemi dominuje obrovský hmyz (gigantická vážky,obrovská stonožka a iné...)
Perm
-začína asi 299 - 250 miliónov rokov. V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Na severnej pologuli vznikali súvrstvia červených pieskovcov. Bolo to jednak kvôli, prebiehajúcej erózii hercýnskych pohorí ako aj pretrvávajúcemu suchu, ktoré postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov. Väčšina kontinentov sa počas permu, zrážkou Angarského kontinentu (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) s Lauráziou a Gondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahrnoval skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie oceánu Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu v oblasti dnešného Stredomoria, pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré sa postupne rozdelilo Pangeu na severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana). Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom (Pinophyta, napr. Baiera alebo Walchia). Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty, naopak staršie prasličkovité a papraďovité rastliny v dôsledku sucha ustupujú, nastáva tzv. mezofytikum. Na vlhkejších miestach ešte prežívala časť karbónskej flóry, napr. Calamites (Equisetophyta), alebo Pecopteris (Polypodiophyta). Na južnej pologuli prebiehal ústup karbónskej flóry pomalšie. Perm je obdobím znižovania vlhkosti vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. V tejto dobe existovali 4 veľké skupiny plazov: Anapsida, Sauropterygomorpha, Diapsida a Achosauria. Vyvíjali sa aj obojživelníky, medzi ich najrozšírenejšie rady patrili: Temnosponfyli, Anthracosauria, Aistopoda, Nectridea a Microsauria. Objavili sa nové formy rýb, predstavované skupinou kostnatých rýb (osteichthyes). Ich vnútorná kostra má väčšmi kalcitový, než chrupkovitý charakter a vonkajší pancier postupne mizol. Po prvý krát sa preukázateľne objavili aj chrobáky, dodnes najrozsiahlejšia skupina hmyzu. V plytkých moriach a lagúnach sa okrem rýb darilo aj hlavonožcom. Rad amomonoidea prešiel zmenami, goniatity ustúpili amonitom s komplikovanejšou priehradkovou čiarkou napr. pre perm typický druh Medlicottia orbignyana. Pre datovanie permu sú dôležité aj prvoky Fusulina a Schwagerina. Na prelome permu a triasu začala veľké permské vymieranie,odhaduje sa že vymerelo 77-96% organizmov. Vymreli štvorlúčové koraly radu Rugosa. Zaznamenaný bol aj posledný výskyt trilobitov agraptolito a podtriedy ľalioviek Camerata a Flexibilia, ktoré v tomto období definitívne vymizli. Definizívne vymizli i primitívne panciernaté ryby plakodermy a tŕňoplutvé akantódy. Obojživelníky podtriedy Lepospondyli a mnohé skupiny plazov. Vymieranie postihlo aj planktonické dierkavce Fusulina.
